Po lopate námietka premlčania
Po lopate – námietka premlčania
Námietka nie je dôvodná a nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je oprávnený.
Podľa § 107 ods. 1,2 Občianského zákonníka sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia môže premlčať tak v subjektívnej dobe ako aj v objektívnej dobe. Ak sa povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt. Pri bezdôvodnom obohatení získanom plnením bez právneho dôvodu dochádza k obohateniu okamihom poskytnutia plnenia a teda týmto okamihom je určený začiatok objektívnej premlčacej doby, pričom subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu a komu plnil. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná a nemôže začať plynúť skôr, než objektívna premlčacia doba, ktorá je v tomto prípade trojročná a v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia 10 ročná a ktorá začala plynúť okamihom poskytnutia plnenia. Pokiaľ žalobca plnil v splátkach, tak objektívna premlčacia doba začala plynúť pri každej splátke odo dňa jej zaplatenia.
Žalobca pri uplatnení svojho nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia dôvodí tým, že na strane žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu vychádzajúc z rozhodovania súdov v spotrebiteľských sporoch týkajúcich sa žalovaného aa má zato, že konanie žalovaného pri uzatváraní zmlúv o úvere je možné považovať za úmyselné konanie s cieľom obohatiť sa na úkor dlžníka. Tento úmysel vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný napriek predchádzajúcim súdnym rozhodnutiam, v ktorých bolo konštatované používanie neprijateľných zmluvných podmienok a nekalých praktík z jeho strany naďalej používal pri uzatváraní zmlúv formulárové zmluvy, ktoré neobsahovali základné náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch a takýmto spôsobom žalovaný konal vedome, i keď pri jeho podnikateľskej činnosti musel mať vedomosť o tom, aké náležitosti má mať zmluva o úvere a napriek tomu do zmlúv zákonom požadované náležitosti neuvádzal.
Uvedené vedomé porušovanie zákona zo strany žalovaného bolo konštatované aj vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu SR (napríklad uznesenie sp.zn. II.ÚS/90/2017 zo dňa 09.02.2017 a uznesenie sp.zn. III.ÚS/534/2015 zo dňa 27.10.2015) stým, že napriek uloženým sankciám žalovaný preukázateľne po dobu niekoľko rokov uzatváral spotrebiteľské zmluvy, ktoré boli v rozpore so zákonom. Najvyšší súd SR vo svojom rozsudku sp.zn. 3Sžo 39/2014 zo dňa 01.07.2015 tiež konštatoval, že so žalovaným boli vedené viaceré správne konania, z ktorých bol vyvodený zodpovedný postih zo strany žalovaného dochádza opakovane k nerešpektovaniu ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom žalovaný sa snaží zbaviť zodpovednosti za porušenie zákonnej povinnosti poukázaním na postih v predchádzajúcich prípadoch. Žalovaný bol zo strany orgánu dozoru opakovane postihovaný za porušenie totožnej zákonnej povinnosti v rôznom časovom rozmedzí rokov 2008 – 2010 zneužitím slabšieho postavenia spotrebiteľa a taktiež využitím jeho nepriaznivej finančnej situácie v čase, keď spotrebiteľ nevyhnutne potrebuje finančné prostriedky. Charakter porušení povinností žalovaného má negatívny dopad v tom, že vo vzťahu k spotrebiteľovi je spôsobilý privodiť vážnu majetkovú ujmu tým, že naruší jeho ekonomické správanie a spotrebiteľ urobí rozhodnutie, ktoré by inak neurobil. Rozsah porušenia je o to závažnejší, že nedostatky boli zistené pri dojednávaní poskytnutia spotrebiteľského úveru. Na základe uvedených stanovísk súdov, rozhodovacej praxe tunajšieho súdu ako aj na základe dokazovania vykonaného v tomto konaní dospel súd k záveru, že na strane žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu a teda objektívna premlčacia doba je v tomto prípade 10 ročná.